Volanie po zodpovednosti a úcte v slovenskej politike
Politika na Slovensku sa zdá byť v chaose s výrokmi najvyšších predstaviteľov, ktorí zjavne nedokážu kráčať v šľapajách predkov, ktorí sa postavili fašizmu. V čase osláv Slovenského národného povstania (SNP) sa opäť objavujú znepokojujúce vyhlásenia, ktoré sa skôr zaoberajú ospravedlňovaním nedávnych výbuchov nenávisti než pamäťou na obete hrdinských činov minulosti.
Pánek Petr Pellegrini dramaticky poukazuje na rozdelený národ, pričom akoby zabúdal, že táto polarizácia vznikla práve pod vedením jeho a Fica. Je to ironické, že tí, ktorí mali za úlohu uniesť štát už dávno spadli do morálneho bahna, z čoho by mala byť spoločnosť otrasená, nie apatická.
Nechceme našich bojovníkov na smetisku dejín
Spoločnosť sa nachádza v bode, kde je potrebné, aby sme sa nielen učili z historických lekcií, ale aby sme ich aj aktivne aplikovali. Nejde o to vytvárať svätých, ale o to, aby sa pamiatka tých, ktorí obetovali svoje životy, stala inšpiráciou pre dnešných politikov k zodpovednosti a čestnosti. A tu sa črtá kritický nesúlad medzi rečami o hrdinstve a skutočnými činmi súčasných lídrov.
Nie je možné, aby sa debaty o tak dôležitých témach stali len ďalším poľom pre politické hry. Tak, ako bezočiate zdieľanie odkazov na historické súvislosti s fašizmom a zneužívanie týchto tém na politické body, vytvára dystopickú atmosféru, ktorá oslabuje už aj tak vyčerpanú morálnu integritu politiky.
Čo sa stalo s pokornými lídrami?
Na prvý pohľad sa zdá, že sa nikto nezaujíma o to, čo sa stalo s čestnosťou v slovenskej politickej kultúre. Je ponižujúce, že sa niektorí politici, ako Robert Fico, pri prejavoch stavajú na morálnu výšku, no konajú presný opak. Nešlo o zamyslenie nad osudmi tých, ktorí bojovali za slobodu, ale skôr o sebaobhajobu a nezmyselné obviňovanie.
Nad týmto chaosom sa vznáša otázka: Kde boli, keď sa diali viaceré zásadné udalosti, na ktoré sa stále odvolávajú? Deformácia pamäti v politike je varovným signálom, že zlej interpretácie histórie sú nielen nebezpečenstvom pre súčasnosť, ale aj pre budúcnosť.
Môže nám história stále niečo povedať?
Ak chce byť späť slovenské národné povstanie uctené, neexistujú zámienky pre politikov, aby prestali hľadať spôsob, ako zakryť vlastnú culpabilitu. Musia si konečne priznať, že akýkoľvek pokus o manipuláciu s históriou je predovšetkým odrazom ich vlastných slabostí.
No a tak sa znovu vraciame k otázke: Je rozdelenie obyvatelstva naozaj výsledkom historických súžení, alebo nesprávneho správania tých, ktorí sa majú postaviť ako lídri? Na to by mal mať každý nárok na odpoveď, a nielen tí, ktorí sa snažia predať svoj politicky upravený obraz.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23537768/kde-by-pellegrini-a-fico-stali-v-roku-1944-pise-natasa-holinova.html
