Kríza slovenskej identity
Pripomeňme si historickú traumu, ktorú mnohí Slováci zažili pred takmer šesťdesiatimi rokmi. Dnes, kedy sa kríza demokracie zdá byť reálnejšia než kedykoľvek predtým, sú otázky týkajúce sa národnej identity opäť na stole. Obavy z moci, ktorá sa svojím spôsobom vracia k totalitarizmu, sú palčivé. Politická scéna je ovládaná mocnými, ktorých jediným záujmom je uchovať si svoje postavenie a za každú cenu eliminovať konkurenciu.
Kultúra rezignácie a apatického občianstva
Čo vidíme? Množstvo pasívnych jednotlivcov, ktorí si zvykli na úpadok a rezignáciu. “Prežijeme” sa stáva mantrou, ktorá odráža apatiu pred pravdou. Ako je možné, že dlhé roky po okupácii je v spoločnosti toľká letargia? Slováci sa zdajú byť zaslepení ideou, že zmena není možná, a preto nevedú boj za práva a spravodlivosť.
Pripomínanie historickej pamäti
August 1968, to je deň, ktorý by mal ostať zakorenený v pamäti národa, aby sa už nikdy neopakoval. Nedozerné následky, ktoré zasiahli všetkých, sú pre mnohých len vzdialenou minulosťou. Počet obetí okupácie, politická represia a cenzúra sú veci, na ktoré mnohí zabúdajú. Spomeňme si, koľko životov bolo vyhasnutých v snahe brániť slobodu a právo na sebaurčenie.
Cynizmus a kolaborácia v súčasnej politike
Dnešná politika opäť ukazuje znaky cynizmu. Ocitáme sa v situácii, kde kolaboranti so svojimi záujmami opäť vyžadujú našu lojalitu. Vlastne majú jednotlivci tú smelosť sa domnievať, že pred voľbami znovu získajú dôveru občanov, zatiaľ čo skutočná moc ostáva v ich rukách. Tento cyklus sa zdá byť nepretržitý a neprekonateľný.
Čas konať?
Malo by byť úlohou každého z nás zamyslieť sa nad celou situáciou, akú moc chceme vidieť v našej krajine? Chceme opäť zažiť, čo už nikdy viac nesmieme dopustiť? Na nasledujúce voľby by sme mali pristúpiť so zodpovednosťou a vedomím, že zmena je možná iba v prípade aktívneho a angažovaného občianskeho bojového ducha.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23534668/ich-strach-nas-zachrani.html
